14.10.2019 (Webnoviny.sk) – Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 sa stretol s nesúhlasným stanoviskom väčšiny zamestnávateľských zväzov. Nesúhlas s návrhom budúcoročného rozpočtu vyjadrili Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Združenie miest a obcí Slovenska.
Medzera vo výbere daní
Súhlasné stanovisko s pripomienkami k rozpočtu zaujali Konfederácia odborových zväzov SR a Asociácia priemyselných zväzov. Po rokovaní tripartity o tom informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.
Ako uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták, šetrenie v oblasti výdavkov verejnej správy je málo ambiciózne. Upozornil na hrozby vývoja slovenskej ekonomiky, ako aj na medzeru vo výbere dane z pridanej hodnoty v sume 2,3 miliardy eur, ktorú považuje za príliš vysokú.
Podľa Hoštáka by sa mal zrealizovať audit výdavkov verejnej správy. Alexej Beljajev z Asociácie priemyselných zväzov tvrdí, že v návrhu rozpočtu na budúci rok sú riziká, ktoré môžu deficit rozpočtu zvýšiť.
Poukázal aj na to, že v kapitole Všeobecná pokladničná správa je alokovaných príliš veľa finančných prostriedkov. S rozpočtom však asociácia vyjadrila súhlas. „Rozpočet bol maximom možného,“ povedal.
Oneskorené zavádzanie registračných pokladníc
Najväčšiu kritiku návrh rozpočtu zožal od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Viceprezident AZZZ Rastislav Machunka kritizuje vládu za to, že ani tohtoročný rozpočet nebude vyrovnaný.
„Vláda nedostatočne dokázala rozpočtovými opatreniami reagovať na situáciu s rozpočtom,“ povedal. Poukázal pritom napríklad na oneskorené zavádzanie elektronických registračných pokladníc.
„Počúvame 5 či 6 rokov o tom, že rozpočet bude vyrovnaný,“ pripomenul vláde. Vyrovnanému rozpočtu podľa Machunku zabraňuje vláda svojimi sociálnymi balíčkami.
Vyššie budú podľa neho aj výdavky štátneho rozpočtu, napríklad počet zamestnancov v štátnej a verejnej službe má stúpnuť o tisíc, čo v čase šetrenia nepovažuje za správne.
„Dnes má rozpočet najnižšiu politickú podporu,“ tvrdí. Ako príklad uviedol to, že príjmy rozpočtu rátajú aj s príjmami zo zvýšenia dane na cigarety, s čím nesúhlasí Slovenská národná strana.
Podpora bytovej politiky
Odborári návrh rozpočtu síce podporili, avšak viceprezidentke Konfederácie odborových zväzov SR Monike Uhlerovej v rozpočte chýbajú vyššie výdavky na podporu ekologickej dopravy, či vyššie investície štátu do nájomného bývania. „Štát by mal viac investovať do bytovej politiky,“ povedala.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter poukázal na to, že výdavky kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí majú medziročne stúpnuť o 420 miliónov eur.
„Gro sú obligatórne výdavky, ktoré súvisia so zvýšením rodičovského príspevku, či príspevkov na osobnú asistenciu a opatrovanie, čo bude účinné od 1. januára budúceho roka,“ povedal.
Vyrovnaný rozpočet sa odkladá
Slovensko má v budúcom roku hospodáriť s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladá to návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, o ktorom v pondelok rokujú sociálni partneri a následne aj vládny kabinet.
Plán na vyrovnané hospodárenie Slovenska sa tak opäť odkladá po tom, čo sa za rok 2019 očakáva deficit verejných financií na úrovni takmer 0,7 % HDP. Slovensko malo pritom podľa pôvodných plánov hospodáriť bez deficitov už od tohto roka.
Ministerstvo financií pritom v návrhu tvrdí, že na dosiahnutie rozpočtovaného deficitu 0,49 % výkonu ekonomiky muselo siahnuť po viacerých úsporných opatreniach v objeme až vyše 475 mil. eur. Má ísť o opatrenia na strane výdavkov.
Najviac sa má ušetriť v oblasti prevádzky, a to vyše 238 mil. eur, objem výdavkov na projekty financované zo štátneho rozpočtu sa zase znížil o 208,1 mil. eur.
Rastú aj výdavky na zdravotníctvo
O vyše 29 mil. eur by mali v záujme dosiahnuť polpercentný deficit klesnúť aj osobné výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Aj tieto opatrenia by podľa rezortu financií mali zabezpečiť splnenie európskych rozpočtových pravidiel.
Na takmer polpercentný deficit sú 475-miliónové škrty pritom okrem zhoršovania hospodárskeho výhľadu Slovenska aj dôsledkom prijatých vládnych opatrení.
Celkový vplyv legislatívnych zmien totiž prevyšuje 350 mil. eur, vrátane takmer 140-miliónového dopadu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane či zhruba 80 mil. eur, o ktoré sa znížia príjmy vplyvom zníženej sadzby DPH na ďalšie potraviny.
Na výdavkovej strane zase rozpočet pokrýva zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy v objeme takmer 490 mil. eur, o stovky miliónov rastú napríklad aj výdavky na verejné zdravotníctvo.
Zvýšenie dane na cigarety
Návrh však skrýva aj niektoré otvorené otázky. Počíta totiž napríklad aj s príjmami zo sporného návrhu zvýšenia spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorú niekoľkokrát odmietla koaličná SNS. Ak by zvýšenie dane v parlamente neprešlo, v rozpočte by chýbalo vyše sto miliónov eur. Upozorňuje na to aj samotné ministerstvo financií.
„Vzhľadom na štatút daňového výboru je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov zahrnuté do prognózy, nakoľko bolo riadne schválené vládou. Pretrváva však riziko, že opatrenie nebude schválené v Národnej rade SR. V takom prípade budú daňové príjmy nižšie v rozpätí od 102 až 138 mil. eur v rokoch 2020 až 2022,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Aktuálny návrh rozpočtu pritom na základe aktuálnych prognóz počíta so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska v budúcom roku na 2,3 %.
Samotný štátny rozpočet, ktorý je rozpočtom subjektov štátnej správy a je súčasťou rozpočtu verejných financií, počíta v budúcom roku s celkovými hotovostnými príjmami na úrovni 15,89 mld. eur, výdavkami v objeme 18,572 mld. eur a schodkom vo výške 2,682 mld. eur.
Viac k témam: RUZ Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS Združenie miest a obcí Slovenska
Zdroj: Webnoviny.sk – Väčšina zamestnávateľov nesúhlasí s návrhom rozpočtu, šetrenie výdavkov je málo ambiciózne © SITA Všetky práva vyhradené.
14. októbra 2019