Ukrajinské drony menia vojnu. Rusi podľa analytikov už nemajú bezpečné miesto

558500_gettyimages 1699011572 scaled.jpg

8.5.2026 (SITA.sk) – Za rastom ukrajinských schopností stojí najmä domáca výroba bezpilotných systémov.

Ukrajina podľa nových údajov prvýkrát prekonala Rusko v počte diaľkových dronových útokov za jediný mesiac. Operácie, v ktorých Moskva na začiatku vojny dominovala, sa postupne obrátili proti nej a čoraz viac ruských vojenských či energetických cieľov hlboko vo vnútrozemí už nemožno považovať za bezpečné.

Ako referuje web united24media.com, podľa dát ukrajinského letectva a ruského ministerstva obrany Kyjev výrazne zrýchlil tempo útokov. V auguste 2024 Ukrajina vypustila proti ruským cieľom viac než tisíc dronov, v júli 2025 už približne tritisíc a v marci 2026 až sedemtisíc. Francúzsky analytik Clement Molin tvrdí, že práve v roku 2026 Ukrajina definitívne predstihla Rusko v oblasti hlbokých úderov.

Za rastom ukrajinských schopností stojí najmä domáca výroba bezpilotných systémov. Kyjev rozvíja program FP 1-9, do ktorého patria drony a rakety schopné zasahovať ciele vo veľkých vzdialenostiach vrátane systému Flamingo. Výrobu podporuje kombinácia súkromného sektora a zahraničných investícií. Podľa odhadov Kyjevskej ekonomickej školy by Ukrajina mohla ročne vyrábať až desať miliónov dronov.

Rozsah útokov sa postupne rozšíril na veľkú časť európskeho Ruska. Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Robert „Magyar“ Brovdi pre BBC vyhlásil: „Územie 1 500 až 2 000 kilometrov vo vnútri Ruska už nie je ‚pokojným tylom‘.“ Podobne sa vyjadril aj tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu, podľa ktorého „žiadny región Ruska sa nemôže cítiť bezpečne“. Začiatkom mája Rusko dokonca vyhlásilo letecký poplach približne dvetisíc kilometrov od ukrajinských hraníc.

Ukrajinské útoky sa zameriavajú najmä na ropnú infraštruktúru, letecké základne a námorné sily. Terčom sa stali napríklad rafinérie v Tuapse, Baškirsku či Samarskej oblasti, ale aj prístavy Usť-Luga a Primorsk v Baltskom mori. Ukrajina zároveň útočí na systémy protivzdušnej obrany, radary a vojenské letiská vrátane základne Šagol v Čeľabinskej oblasti, vzdialenej približne 1 700 kilometrov od frontu.

Analytici upozorňujú, že Rusko je nútené presúvať časť vojenskej techniky a infraštruktúry hlbšie do vnútrozemia. Po útokoch v Čiernom mori presunula Moskva časť flotily do Novorossijska a po operácii Pavučina z roku 2025 premiestnila aj bombardéry a ďalšie letectvo tisíce kilometrov od Ukrajiny. V máji tohto roka po sérii útoku na ruskú metropolu bola podľa správ presunutá protivzdušná obrana bližšie k Moskve.

Autori analýzy tvrdia, že Ukrajina týmto spôsobom oslabuje nielen ruské vojenské schopnosti, ale aj ekonomiku závislú od exportu ropy. Zároveň podľa nich rastie psychologický tlak na obyvateľstvo. Útoky v oblastiach ako Krasnodarský kraj či Jekaterinburg podľa nich narúšajú obraz Ruska ako „nedotknuteľnej vojenskej veľmoci“. Reakcie na sociálnych sieťach a miestne rozhovory podľa autorov ukazujú, že čoraz viac Rusov začína pociťovať dôsledky vojny aj vo vlastnom zázemí.

Viac k témam: Rusko-ukrajinský konflikt, Ukrajinské drony, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Ukrajinské drony menia vojnu. Rusi podľa analytikov už nemajú bezpečné miesto © SITA Všetky práva vyhradené.

8. mája 2026