Obrazom: Prerazili tunel Považský Chlmec na diaľnici D3

Východný a západný portál vyše dvojkilometrového tunela Považský Chlmec na rozostavanej diaľnici D3 Žilina, Strážov – Brodno bol prepojený vo štvrtok dopoludnia. Baníkom trvalo razenie tunelovej rúry necelých desať mesiacov.
BRATISLAVA 28. januára (WebNoviny.sk) – Vyše dvojkilometrový tunel Považský Chlmec na rozostavanej diaľnici D3 Žilina, Strážov – Brodno je už prerazený. Posledné centimetre zvládli stroje vo štvrtok dopoludnia, kedy bol východný portál tunela prepojený so západným. „Tunelovú rúru stihli baníci vyraziť za necelých desať mesiacov,“ informovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) Eva Žgravčáková.

Tunel Považský Chlmec má dĺžku 2 218 metrov a je dvojrúrový pre obidva smery jazdy. Tunel razili zo šiestich strán súčasne s pomocou 35 silných strojov. V nepretržitej prevádzke pracuje na stavbe tunela 240 robotníkov. S razením tunela začali v marci minulého roka, hlavným zhotoviteľom stavby tunela je česká spoločnosť Hochtief CZ, a. s. ako súčasť konzorcia.

Obrazom: Prerážka tunela Považský Chlmec

Úsek D3 Žilina, Strážov – Brodno v dĺžke vyše štyri kilometre je vo výstavbe od leta 2014 a zmluvné ukončenie výstavby je naplánované v lete roku 2017. Trasa úseku začína priamym napojením na sprevádzkovaný úsek D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov (8,5 km). Následne premostí 1,4 km dlhou estakádou Hričovskú priehradu a vojde do tunela Považský Chlmec. Estakáda bude stáť na 57 pilieroch, z nich 35 bude vo vode. „Po dobudovaní úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno ušetrí motorista v porovnaní s jazdou po súbežných cestách prvej triedy tri a pol minúty,“ uviedla Žgravčáková. Súčasťou úseku budú dva mosty, vrátane spomínanej estakády, v celkovej dĺžke vyše 1,9 km.

Zhotoviteľom stavby D3 medzi žilinskými mestskými časťami Strážov a Brodno je konzorcium stavebných spoločností Eurovia SK, a. s. Košice, Hochtief CZ, a. s. Praha a Stavby mostov Slovakia, a. s. Banská Bystrica. Diaľnicu sa zaviazali postaviť na základe zmluvy z mája 2014 za 254,9 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty (305,88 mil. eur vrátane dane). Výstavba úseku je financovaná najmä z peňazí Európskej únie a v menšej časti zo štátneho rozpočtu v rámci dvoch programových období, a to z operačných programov Doprava 2007 – 2013 a Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

28. januára 2016