15.7.2019 (Webnoviny.sk) – Hoci návrh Mosta-Híd na zníženie nezdaniteľnej časti základu dane spustil argumentačnú vojnu medzi predkladateľmi a predstaviteľmi samospráv, zmena systému financovania samospráv sa zrejme v blízkej budúcnosti nechystá.
V súčastnosti totiž celý výber dane z príjmov fyzických osôb putuje do rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov a práve tento zdroj financovania tvorí väčšinu príjmov samospráv.
Diskusiu o zmenách pripúšťajú
Zároveň však samosprávy najvýraznejšie pociťujú zmeny v nastavení daní z príjmov zamestnancov či živnostníkov, ktoré sa tak automaticky premietajú do ich rozpočtov. Hoci niektorí predstavitelia samospráv diskusiu o zmenách pripúšťajú, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zotrváva vo svojom odmietavom stanovisku.
Návrh koaličného Mosta-Híd predpokladá zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane od budúceho roka zo súčasného 19,2-násobku na 21-násobok životného minima.
Fyzické osoby by si tak za rok 2020 mohli zo základu dane odpočítať sumu 4 414,20 eura, kým v tomto roku je ročná výška nezdaniteľného minima na úrovni 3 937,34 eura. V konečnom dôsledku by sa tak daň z príjmov zamestnancov a živnostníkov znížila o viac ako 90 eur za rok.
Dopad na rozpočty samospráv
Predkladatelia hovoria o dopade na rozpočty samospráv zhruba 150 miliónov eur. Zároveň však dodávajú, že ich príjmy budú v budúcom roku napriek tomu stúpať. Priaznivá situácia na trhu práce totiž výrazne zvyšuje aj výnosy z daní z príjmov fyzických osôb.
Pripomínajú, že v posledných rokoch výnosy samospráv z tejto dane rástli omnoho rýchlejšie, ako priemerná mzda či príjmy štátu. Samosprávy zase hovoria, že štát na nich prenáša čoraz viac kompetencií, ktoré treba zaplatiť a preto takéto opatrenie niektorí starostovia či primátori odmietajú.
Poslanec za Most-Híd a zároveň primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal im však zase pripomína, že keď výnosy dane po vládnych opatreniach, ako je zvyšovanie minimálnej mzdy, či príplatky za prácu v noci a cez víkend rástli, boli ticho. Tvrdí, že samosprávy majú tiež možnosti zlepšiť svoje financovanie cez miestne dane, čo však často nevyužívajú.
Príjmy by nerástli tak dynamicky
Otázku dopadu zmien v zdaňovaní zamestnancov a živnostníkov na rozpočty samospráv by mohla do značnej miery riešiť zmena systému ich financovania z podielových daní.
Dlhodobejšie sa diskutuje o možnom prechode z financovania cez samotnú daň z príjmov fyzických osôb na podiel z určitého daňového mixu, kde by mali zastúpenie aj ďalšie dane, ako DPH, spotrebné dane či korporátna daň. Problémom je však odmietavý postoj niektorých predstaviteľov samospráv, ktorý, zdá sa, nepoľavil ani v súčasnosti.
Výsledkom by totiž bolo, že príjmy samospráv by sa síce vyvíjali stabilnejšie, ale nerástli by tak dynamicky, ako je to v súčasnosti pri dani z príjmov fyzických osôb.
Závislé od jednej dane
„Samosprávy sú závislé od jednej dane, dane z príjmov fyzických osôb, a zmenou by prešli na financovanie cez takzvaný daňový mix, ktorý oni ale vytrvalo odmietajú,“ uviedlo pre agentúru SITA ministerstvo financií. Potvrdil to aj samotný ZMOS, podľa ktorého je súčasný systém optimálny, transparentný a férový.
„ZMOS už v minulosti odmietol návrh na tzv. daňový mix,“ uviedlo združenie na otázky agentúry SITA s tým, že proti zavedeniu daňového mixu sa vyjadrili ešte počas vlády Ivety Radičovej starostovia a primátori na doteraz jedinom mimoriadnom sneme, ktorý sa týkal práve tejto otázky.
Mestá a obce by sa radšej so štátom bavili o kompetenciách, platobnej disciplíne štátu či alternatívnych formách financovania rozvoja samospráv.
Možnosť zmeny systému financovania však pripúšťajú vyššie územné celky. „Pokiaľ ide o zmeny v systéme financovania samospráv, chceme túto tému otvoriť v spolupráci so ZMOS-om a Úniou miest Slovenska. Spoločným úsilím nás všetkých musí byť vytvoriť taký systém financovania, ktorý bude pre samosprávy predvídateľný a umožní im dlhodobo plánovať svoje investičné aktivity, ako aj financovanie bežných výdavkov,“ uviedol pre agentúru SITA predseda združenia samosprávnych krajov SK 8 Jozef Viskupič s tým, že či bude úprava financovania samospráv formou určitého daňového mixu alebo iným spôsobom, musí byť predmetom odbornej diskusie a návrh musí získať politickú, ako aj odbornú podporu.
O téme chce diskutovať aj Únia miest Slovenska (ÚMS), podľa ktorej je súčasný systém financovania samospráv nevyhovujúci, pretože nezohľadňuje rozsah originálnych aj prenesených kompetencií na samosprávy, ich modernizačný dlh a robí ich príliš závislými od rozhodnutí centrálnej vlády.
Nový systém financovania
„Na júnovom sneme Únie miest Slovenska sme rozhodli o spracovaní strategického pozičného dokumentu ÚMS, ktorý pomenuje možnosti dokončenia reformy verejnej správy, vrátane zmeny rozsahu kompetencií a spôsobu financovania samospráv. Tento pozičný dokument bude hotový do konca roka a stane sa podkladom pre rokovanie ÚMS s budúcou exekutívou o podmienkach fungovania aj financovania miest a obcí v budúcnosti,“ uviedol pre agentúru SITA viceprezident ÚMS Miroslav Kollár.
Priamo o daňovom mixe hovoril tiež prezident ÚMS Richard Rybníček začiatkom júla. „Súčasný systém nastavenia financovania samospráv cez dane z príjmu fyzických osôb je už v tejto chvíli prežitý, nestabilný a treba začať rokovať o úplne novom systéme financovania samospráv, ktorý by bol stabilnejší. Taký môže byť daňový mix, keď by na území nezostávali len dane z príjmu fyzických osôb, ale napríklad aj dane z príjmu právnických osôb, ktoré na tom území pôsobia a iné daňové výhody pre mestá a obce, kde sa časť tej dane produkuje,“ uviedol vtedy pre agentúru SITA.
Takisto konštatoval, že mestá a obce by mali byť rovnocennými partnermi pre predstaviteľov politických strán zastúpených vo vláde a v parlamente, kde sa schvaľujú zákony.
Viac k témam: dane, Únia miest Slovenska, ZMOS Združenie miest a obcí Slovenska
Zdroj: Webnoviny.sk – Návrh Mosta-Híd spustil argumentačnú vojnu, ale systém financovania samospráv sa zrejme nezmení © SITA Všetky práva vyhradené.
15. júla 2019