Mestá a obce najviac pocítia dopad koronakrízy na prelome roka, tvrdí šéf ZMOS-u Tréger

439933_img_3104_copy 676x451.jpg

2.8.2020 (Webnoviny.sk) – Najhorší dopad koronakrízy pocítia mestá a obce na svojej finančnej situácií koncom tohto a začiatkom budúceho roka. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol predseda Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger.

Šéf ZMOS-u očakáva, že najtvrdšie finančné dopady zasiahnu samosprávy v poslednom štvrťroku 2020 a prvom štvrťroku 2021.

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

ZMOS avizuje, že sa bude usilovať o vyrokovanie finančnej pomoci s Ministerstvom financií SR (MF SR) najmä pre najmenšie obce.

Podľa združenia im totiž bezúročné pôžičky, ktoré navrhlo MF SR, v ničom nepomôžu. Najmenšie slovenské obce by preto na jeseň mohli ostať celkom paralyzované.

Samosprávy v prebytku

Podľa MF SR dopady koronakrízy na mestá a obce zatiaľ neboli také veľké, ako sa pôvodne očakávalo. Napriek výpadkom vo financovaní samospráv skončili vo všeobecnosti samosprávne kraje, mestá a obce v prebytku.

MF SR tak namiesto pôvodne plánovaných finančných kompenzácií ponúklo mestám a obciam bezúročné pôžičky, ktoré je nutné vyčerpať do konca roka 2020 a splatiť do konca roka 2023.

Takýto nástroj finančnej pomoci sa však u predstaviteľov miest a obcí nestretol s pozitívnou reakciou.

„O pláne poskytnúť mestám a obciam bezúročné pôžičky nás minister financií Eduard Heger (OĽaNO) informoval na Rade ZMOS-u 30. júna, kde však zástupcovia všetkých 61 regionálnych združení miest a obcí tlmočili ministrovi nesúhlas. Pre ZMOS a pre samosprávy nie sú bezúročné pôžičky riešením,“ povedal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák.

Vykrývanie očakávaných strát

Združenie požiadalo Hegera o ďalšie stretnutie, na ktorom chcú diskutovať o tom, kde majú mestá a obce nájsť peniaze na kompenzovanie strát spôsobených koronakrízou, a špeciálne tému finančných kompenzácií pre najmenšie obce.

„Je zrejmé, že najmenším obciam nepomôžu žiadne pôžičky. Jedna tretina takýchto obcí má nulu na rezervnom fonde a druhá tretina obcí má rezervný fond vo výške tritisíc až osemtisíc eur. To znamená, že od jesene u nich budú paralyzované základné samosprávne funkcie,“ priblížil Kaliňák.

Predstavitelia združenia však upozorňujú, že pri vykrývaní očakávaných finančných strát sa už bez pomoci štátu nezaobídu.

„V každom prípade príde obdobie, keď to bude omnoho ťažšie, a tu rátame s pomocou štátu. Tak sme to aj tlmočili ústredným orgánom štátnej správy,“ povedal Tréger.

Podpísali memorandum

Podľa predsedu ZMOS-u si nutnosť budúceho poskytnutia finančných kompenzácií zo strany štátu uvedomujú obidve strany.

Združenie v stredu 29. júla podpísalo memorandum o spolupráci s Asociáciou komunálnych ekonómov, Združením hlavných kontrolórov a Združením náčelníkov obecných a mestských polícií.

„Práve preto sme podpísali memorandum s Asociáciou komunálnych ekonómov, aby sme nazbierali čo najviac údajov a vedeli presne argumentovať, ako finančne zabezpečiť chod obcí, aby neboli problémy v tých základných originálnych, ale aj prenesených kompetenciách,“ dodal Tréger.

ZMOS je záujmovým združením právnických osôb, ktoré v súčasnosti združuje vyše 95 percent všetkých obcí na Slovensku. Organizácia so sídlom v Bratislave bola založená v roku 1990.

Viac k témam: Ekonomické dopady koronavírusu
Zdroj: Webnoviny.sk – Mestá a obce najviac pocítia dopad koronakrízy na prelome roka, tvrdí šéf ZMOS-u Tréger © SITA Všetky práva vyhradené.

2. augusta 2020