Medzinárodný súd vynesie verdikt nad Radovanom Karadžičom

Za zverstvá spáchané počas bosnianskej vojny čelí bývalý vodca bosnianskych Srbov okrem dvoch prípadov genocídy ešte deviatim ďalším obvineniam vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Haag 24. marca (WebNoviny.sk) – Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vynesie vo štvrtok rozsudok nad bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom, obvineným z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny (1992-95).

Dnešný štvrtkový termín avizoval ICTY ešte 18. februára. Obžaloba požaduje, aby bol Karadžič odsúdený na doživotie. Za zverstvá spáchané počas bosnianskej vojny čelí okrem dvoch prípadov genocídy ešte deviatim ďalším obvineniam vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Medzi najťažšie obvinenia patria 44 mesiacov trvajúce obliehanie Sarajeva, ktoré si vyžiadalo 10.000 obetí, a masakra bosnianskych Moslimov v Srebrenici.

Karadžič bol jednou z kľúčových postáv diania v Bosne v prvej polovici 90. rokov minulého storočia, v čase, keď sa počas krvavých vojen rozpadla bývalá Juhoslovanská zväzová republika.

Radovan Karadžič sa narodil 19. júna 1945 v dedine Petnjica neďaleko mestečka Šavnik v Čiernej Hore. Vyrastal v chudobe spolu so svojimi rodičmi, ktorí opovrhovali vtedajšou komunistickou nadvládou Josipa Broza Tita. Karadžičov otec bol srbský nacionalistický bojovník, ktorý utrpel zranenia v bojoch proti Titovým partizánom ešte pred koncom druhej svetovej vojny. Po štúdiách sa stal Radovan Karadžič profesionálnym psychiatrom so špecializáciou na neurózy a depresie. Zaujímal sa o poéziu; vyšlo mu aj niekoľko básnických zbierok. Jeho diela majú fantazijný, často až morbídny nádych. Večne usmiata tvár a typická prešedivená štica vyvolávala falošné zdanie o jeho dôveryhodnosti, čo ho pasovalo až do pozície bosnianskosrbského vodcu.

Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine (BaH). Pred vojnou v Bosne v roku 1992 varoval krajinu, aby neuvažovala o vyhlásení samostatnosti. „Uviedlo by to krajinu do pekla a pravdepodobne by to znamenalo vyhladenie moslimov, pretože moslimovia sa v prípade vojny nemajú šancu ubrániť“, povedal Karadžič. Štátny útvar Bosna a Hercegovina (BaH) vznikol 3. marca 1992 vyhlásením nezávislosti. Pozostáva z dvoch subjektov Republika Srbská (RS) a Federácia Bosny a Hercegoviny (F BaH). Krátko po tom vypukla v Bosne občianska vojna medzi hlavnými etnickými a náboženskými skupinami, Srbmi, Chorvátmi a Moslimami. V roku 1995 bol Karadžič jedným z účastníkov podpisu Daytonskej mierovej dohody.

ICTY ho 25. júla 1995 obvinil z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Podľa tribunálu dal súhlas na strieľanie civilistov počas obliehania Sarajeva, ktoré trvalo 43 mesiacov. O štyri mesiace neskôr ho obvinili aj z genocídy ako údajného strojcu masakry približne 8000 bosnianskych Moslimov po obsadení východobosnianskej enklávy Srebrenica jednotkami generála Ratka Mladiča. Táto enkláva bola pod kontrolou OSN. Vodcu bosnianskych Srbov Karadžiča, na ktorého vydali medzinárodný zatykač za účasť na vojnových zločinoch, nemohli príslušníci medzinárodných mierových jednotiek IFOR v roku 1996 počas viacerých pobytov v Banja Luke zatknúť. Bol obklopený svojimi telesnými strážcami a pokus o zatknutie by ohrozil životy civilistov. Príslušníci Stabilizačných síl v BaH (SFOR) dostali 3. júla 1997 nariadenie, aby Karadžiča, bývalého prezidenta Republiky Srbskej a bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbskej armády, zatkli.

Európska únia rozhodla o pozastavení humanitnej pomoci Republike Srbskej v BaH, pokým nedôjde k zatknutiu Karadžiča. Mierové sily SFOR pod vedením NATO začali 10. júla 1997 operáciu, cieľom ktorej bolo jeho zatknutie. Biljana Plavšičová, prezidentka Republiky Srbskej v BaH, v auguste 1997 vyhlásila, že jej politický súper Radovan Karadžič odmietol ponuku USA na útek do cudziny, aby sa vyhol stíhaniu Medzinárodného tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii so sídlom v Haagu. Následne sa objavili špekulácie o jeho vycestovaní z RS. Odvtedy sa stal terčom celosvetového pátrania. Pre mnohých Srbov bol stelesnením národného hrdinu a spasiteľa, ktorého chceli dolapiť zločinecké západné mocnosti. Jeho tvár sa často objavovala na tričkách, kalendároch a spomienkových predmetoch.

V priebehu rokov sa v médiách objavili viaceré správy o tom, kde sa Karadžič objavil. Žiadne neboli overené a neviedli k jeho zatknutiu. V máji 2005 sa údajne v prestrojení za kňaza zúčastnil na pohrebe svojej matky v čiernohorskej obci Nikšič. Mesiac predtým ho bez maskovania videli na obede s manželkou. Radovana Karadžiča zatkli 21. júla 2008 srbské bezpečnostné sily. Oznámila to vtedy v komuniké kancelária srbského prezidenta Borisa Tadiča. Počas uplynulých niekoľkých rokov žil Karadžič v Belehrade pod falošným menom Dragan Dabič a pôsobil ako alternatívny liečiteľ. Boli zverejnené fotografie, na ktorých bol Karadžič s dlhými bielymi vlasmi a hustou bradou. Na úteku bol od roku 1997. Do väzenia haagskeho tribunálu ho previezli 30. júla 2008.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

24. marca 2016