12.11.2026 (SITA.sk) – Cesty, železnice, bytové domy, priemyselné haly, či obnovené energeticky úsporné budovy nevzniknú bez ľudí, ktorí ich dokážu naprojektovať, postaviť a riadiť.
Slovensko pritom čelí zásadnej otázke: pripravuje dostatok technických odborníkov na výstavbu a technologické zmeny, ktoré krajinu čakajú? Práve nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, budúcnosť technického vzdelávania a potreba predvídateľných investícií patrili k hlavným témam odbornej konferencie Zväzu stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) s názvom „Stavebníctvo vo svete sa mení závratnou rýchlosťou – Kto bude stavať Slovensko?“
Štvrtý ročník konferencie, ktorý sa uskutočnil 11. novembra 2026 v bratislavskom Hoteli Tatra, spojil predstaviteľov stavebných spoločností, štátnej správy, vysokých škôl, profesijných organizácií, finančných inštitúcií a sociálnych partnerov. Spoločným menovateľom diskusií bola potreba pripraviť slovenské stavebníctvo na budúce výzvy – od nedostatku pracovnej sily cez digitalizáciu až po rozsiahle investície do infraštruktúry a obnovy budov.
Nestačí mať plány. Slovensko potrebuje aj ľudí, ktorí ich zrealizujú
Úvodná diskusia sa sústredila na nedostatok pracovníkov v stavebníctve a profesie, ktoré budú odvetviu v nasledujúcich rokoch najviac chýbať. Účastníci hľadali odpovede na otázku, ako lepšie využiť domácu pracovnú silu, pripraviť absolventov na potreby praxe, rozvíjať spoluprácu škôl s firmami a doplniť chýbajúce kapacity prostredníctvom rekvalifikácií či riadenej pracovnej migrácie.
Jednou z kľúčových tém bolo, či štruktúra a kapacity vzdelávacieho systému zodpovedajú dlhodobým potrebám Slovenska. Ak chce krajina rozvíjať infraštruktúru, energetiku, priemysel a digitalizáciu, musí tomu prispôsobiť aj podporu technického vzdelávania. Rektor Technickej univerzity v Košiciach, Peter Mésároš uviedol, že poslaním technických univerzít je pomáhať slovenskému priemyslu rásť a inovovať. „Robíme to prípravou odborníkov, spoločným výskumom s firmami a zavádzaním nových riešení do praxe. Pri plánovaní študijných kapacít musíme brať do úvahy dopyt zamestnávateľov aj dlhodobú spoločenskú objednávku. Ak má Slovensko o desať či pätnásť rokov modernizovať priemysel a spoľahlivo budovať, obnovovať a prevádzkovať kritickú infraštruktúru, už dnes musí vytvárať podmienky na prípravu odborníkov v strategických odboroch. Tomu by mali zodpovedať aj kapacity a financovanie vysokoškolského vzdelávania.
Silnou stránkou univerzít je schopnosť spájať disciplíny, ktoré sa pri riešení konkrétneho problému musia stretnúť. Pri obnove budov sa napríklad stavebníctvo, energetika a informatika stretávajú s ekonómiou, právom aj poznaním potrieb ľudí, ktorí budovy využívajú. Od absolventov preto potrebujeme pevný odborný základ aj schopnosť spolupracovať naprieč odbormi, posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí a zavádzať technológie, ktoré sa v praxi ešte len presadia. Na tom musia univerzity, priemysel a štát pracovať spoločne a s predstihom,“ uviedol Peter Mésároš, rektor Technickej univerzity v Košiciach.
Diskusia sa dotkla aj postavenia bakalárskeho a inžinierskeho vzdelania v stavebníctve. Bakalársky stupeň má na trhu práce svoje miesto, no pri projektovaní, riadení náročných stavieb či zavádzaní digitálnych technológií rastú požiadavky na rozsah odborných vedomostí a mieru zodpovednosti. „Bakalárske vzdelanie má v stavebníctve svoje miesto, ale predstava, že môže vo veľkom rozsahu nahradiť
inžiniersku kvalifikáciu, je príliš zjednodušená. Digitálne modelovanie, nové materiály, energetické požiadavky aj rastúca technická náročnosť stavieb zvyšujú nároky na odbornosť a zodpovednosť ľudí, ktorí stavby pripravujú a riadia. Firmy potrebujú absolventov primárne inžinierskeho štúdia, nie naopak,“ vysvetlil prezident ZSPS, Pavol Kováčik.
Nestačí však zvyšovať počet študentov technických odborov. Rovnako dôležité je prepájať teoretické vzdelávanie s praxou, zapájať odborníkov z firiem do výučby a vytvárať priestor na priebežné dopĺňanie kvalifikácie. Stavebníctvo sa mení a odborné vedomosti sa musia meniť spolu s ním.
Bez predvídateľných investícií sa nedajú plánovať ani kapacity firiem
Druhá časť konferencie sa venovala budúcnosti slovenského stavebníctva v roku 2026. Diskusia otvorila témy dopravnej infraštruktúry, bytovej výstavby, obnovy budov, stavebnej legislatívy, financovania a zvyšovania produktivity.
Osobitnú pozornosť získala predvídateľnosť verejných investícií. Stavebné spoločnosti potrebujú poznať nielen plánované projekty, ale aj realistické termíny ich prípravy a realizácie. Podľa toho totiž rozhodujú o prijímaní pracovníkov, investíciách do strojov a technológií či budovaní výrobných kapacít. „Naším cieľom je pripravovať a realizovať dopravné stavby plynule a predvídateľne, aby stavebné firmy mohli s predstihom plánovať ľudí, techniku aj subdodávateľov. Európske zdroje zostávajú hlavným pilierom financovania a usilujeme sa ich maximálne využívať. Pri veľkých projektoch preto hľadáme možnosti financovania naprieč programovými obdobiami a zároveň pripravujeme ďalšie stavby tak, aby sa mohli začať realizovať už v úvodných rokoch nového obdobia. Popri tom preverujeme aj ďalšie dlhodobé a udržateľné možnosti financovania,“ zdôraznila štátna tajomníčka Ministerstva dopravy, Denisa Žiláková.
Významnou témou bola aj energetická efektívnosť a obnova budov. Ich úspešná realizácia si vyžaduje nielen dostupné financovanie, ale aj kvalitnú projektovú prípravu, moderné pracovné postupy a odborníkov, ktorí dokážu nové riešenia správne navrhnúť a uplatniť v praxi.
Komplexná obnova budov totiž nie je len otázkou zateplenia či výmeny technológií. Vyžaduje si koordináciu stavebných opatrení, energetických systémov a riadenia prevádzky. Práve kvalita návrhu a realizácie rozhoduje o tom, či sa očakávané úspory dosiahnu a či sa podarí udržať ich aj dlhodobo. „Stavebníctvo zohráva pri zvyšovaní energetickej efektívnosti kľúčovú úlohu. Komplexná obnova budov si vyžaduje prepojenie stavebných opatrení, energetických technológií a riadenia prevádzky. Ich návrh aj realizácia musia byť v rukách kvalifikovaných odborníkov a zhotoviteľov, pretože od kvality prípravy a vykonania prác závisí dosiahnutie aj dlhodobé udržanie energetických úspor. Moderné technológie bez kvalifikovaného použitia samy osebe nestačia, ich prínos závisí aj od kvality samotnej budovy. Preto je stavebníctvo v oblasti energetickej efektívnosti nosnou časťou a je potrebné posilniť odborné kapacity a zabezpečiť dostupné financovanie komplexnej obnovy,“ konštatoval prezident ZSPS, Pavol Kováčik.
Skúsenosti, ktoré pomáhajú budovať budúcnosť
Súčasťou konferencie bolo aj slávnostné ocenenie osobností za celoživotnú aktívnu prácu a prínos pre slovenské stavebníctvo. Ocenenia si prevzali Anton Barcík, Gabriel Blaškovič, František Hirner, František Slávik, Ivan Šesták a Otakar Závodský.
Ich práca pripomína, že budúcnosť stavebníctva nestojí iba na nových technológiách a investíciách, ale aj na odborných skúsenostiach, profesionalite a odovzdávaní vedomostí ďalším generáciám.
Konferencia ZSPS opätovne potvrdila, že otázka, kto bude stavať Slovensko, sa nedá oddeliť od toho, ako krajina vzdeláva budúcich odborníkov, podporuje technické profesie a vytvára stabilné podmienky pre stavebné investície. Bez kvalifikovaných ľudí totiž ani tie najambicióznejšie plány nezmenia podobu Slovenska.
Informačný servis
Viac k témam: Konferencia, Stavebníctvo
Zdroj: SITA.sk – Kto bude stavať Slovensko? Stavebníctvo potrebuje viac technických odborníkov aj modernejšie vzdelávanie © SITA Všetky práva vyhradené.
12. novembra 2026