5.12.2021 (Webnoviny.sk) – Ekonomické dôsledky pandémie viac či menej negatívne pocítilo vo svojich financiách až 54 percent Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Imas pre skupinu Erste. Celkový dopad bol závislý aj od vytvorenej finančnej rezervy, sektora, v ktorom jednotlivec pracuje, či ekonomického statusu ostatných členov domácnosti.
Takmer pätina ľudí dokázala aj v čase pandémie mesačne odložiť vyššiu čiastku, najmä vďaka zamestnaniu, obmedzenej spotrebe, či ako rezervu na horšie časy.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Výrazné negatívne vplyvy pandémie na finančnú situáciu pocítilo približne sedem percent respondentov, pričom ďalšia takmer polovica ľudí pocítila tento negatívny vplyv iba mierne. Zvyšok, zhruba 46 percent, respondentov označilo, že COVID-19 nemal vplyv na ich finančnú situáciu.
Mnohí ľudia si ušetrili viac
„Obmedzené možnosti spotreby, tlmená ekonomická aktivita a jej dopad na mzdy mohli mať vplyv aj na úspory jednotlivcov,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Zatiaľ čo asi 18 percent ľudí označilo, že v čase pandémie usporilo mesačne menšiu sumu než zvyčajne, dve tretiny Slovákov dokázali usporiť rovnako a asi 17 percent opýtaných dokázalo mesačne odložiť viac než pred pandémiou.
V týchto prípadoch išlo najmä o ľudí, ktorí si v čase pandémie našli prácu, ktorí sa obávali dopadov pandémie, a preto si radšej vytvárali rezervu a ktorí pre obmedzenia nemali toľko možností míňať. Spomedzi vekových skupín dokázali viac odložiť najmä mladí ľudia, ktorých situácia však častokrát mohla byť podľa Horňáka zjednodušená vďaka bývaniu u rodičov.
„Mladí Slováci totiž opúšťajú rodné hniezdo veľmi neskoro, v priemere až tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo mohlo pomôcť ich finančnej situácii a poskytnúť viac možností peniaze ušetriť,“ skonštatoval analytik.
Úspory plánujú kumulovať
Takmer dve tretiny respondentov označili, že v budúcnosti plánujú svoje úspory kumulovať na bežnom, prípadne sporiacom účte. No do popredia sa čoraz častejšie dostáva investovanie, ktoré ako spôsob sporenia do budúcnosti zvažuje viac než tretina respondentov.
„Vo všeobecnosti môžeme pozorovať rastúci podiel ľudí, ktorí majú voči investovaniu pozitívne nastavenie,“ povedal Horňák. Väčšina si stále volí skôr konzervatívne portfólio, pätina ľudí preferuje skôr riskantnejšie investície spojené s potenciálom vyššieho výnosu, ich podiel však v čase rastie. V tejto skupine ide najmä o mladých ľudí a mužov.
Postupne s rastúcim vekom ochota riskovať klesá. To je podľa analytika aj pozitívnym vzorcom, keďže niektoré riskantné investície si môžu vyžadovať dlhý investičný horizont, čo pri vysokom veku nemusí korešpondovať s obdobím, kedy bude jednotlivec finančné prostriedky potrebovať.
Viac k témam: Ekonomické dopady koronavírusu, Finančné rezervy, Prieskum, Úspory
Zdroj: Webnoviny.sk – Koronavírus negatívne ovplyvnil financie viac ako polovice Slovákov, ale niektorí dokázali ušetriť viac © SITA Všetky práva vyhradené.
5. decembra 2021