20.5.2020 (Webnoviny.sk) – Právo žiadať a dostať svoje peniaze od cestovných kancelárií za neuskutočnené zájazdy majú všetci spotrebitelia bez rozdielu. Upozornila na to Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) v súvislosti s vládnym návrhom novely zákona o zájazdoch, ktorý má zmierniť dopady koronakrízy na cestovné kancelárie.
„Ukladať povinnosť spotrebiteľom prijať zmenu termínu zájazdu je v rozpore s platnou legislatívou. Európska komisia sa jasne vyjadrila, že nepodľahne tlaku národných vlád a smernicu o cestovných balíkoch ani nariadenie o právach pasažierov nezmení. Navyše, obmedziť právo len na určité, hoci zraniteľné skupiny, je podľa nás ešte aj značne diskriminačné,“ uviedla pre agentúru SITA projektová koordinátorka S.O.S. Petra Čakovská.
Letenky stornovali na poslednú chvíľu
Novela zákona o zájazdoch, ktorú pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR, počíta s tým, že odmietnuť ponúknutý náhradný zájazd by mohli iba niektoré skupiny cestujúcich dotknutých opatreniami proti koronavírusu, či nezamestnaní, osamelí rodičia s pandemickým ošetrovným, dôchodcovia nad 70 rokov, tehotné ženy.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Aj mnoho Slovákov podľa S.O.S. muselo na poslednú chvíľu stornovať letenky, lebo zahraničné aerolinky kalkulovali a vyčkávali, čím ľudí pripravili o ich právo na vrátenie peňazí. „Pravidlá sú nastavené pre európsky priestor jednotne, nesmú sa nezmyselne trieštiť. Taká situácia vyvoláva chaos a spôsobuje komplikácie nielen slovenským spotrebiteľom,“ podotkla Čakovská.
Súčasný návrh novely o zájazdoch považuje organizácia za nesprávny, navrhuje čo najskôr začať prípravu iného riešenia. „Nie je to peňaženka spotrebiteľa, do ktorej treba siahať pri záchrane cestovných kancelárií. Spotrebitelia nie sú banky a opatrenia, ktoré negatívne zasiahli oblasť cestovného ruchu, zaviedli národné a európske inštitúcie. Ich dopad však paradoxne najviac pocítia práve spotrebitelia,“ poznamenala zástupkyňa organizácie spotrebiteľov.
Na rozdiel od iných členských krajín Európskej únie sa podľa nej u nás na túto ekonomicky najpočetnejšiu skupinu úplne zabudlo, jej ochrana ustúpila ochrane zamestnávateľov a podnikateľských subjektov.
Brusel odobril dánsky model
„Konečná spotreba domácností tvorí pritom zhruba 54 % nášho HDP a pokles príjmu v dôsledku pandémie zaznamenalo až 45 % z nich. Preto nerozumieme, že sú to práve spotrebitelia, ktorí majú zachraňovať ešte aj cestovný ruch,“ uviedla Čakovská. Cestovný ruch podľa S.O.S. možno zachraňovať, napríklad, vytvorením bezúročného štátneho systému pôžičiek z financií, ktoré EÚ vyčlenila na zmiernenie ekonomických dopadov koronavírusu.
Európska komisia už odobrila dánsky model pomoci formou štátnej pôžičky na základe tzv. Dočasného rámca, vďaka čomu zabezpečili dostatok likvidity pre cestovné kancelárie aj rýchle úhrady peňazí cestujúcim.
Komisia minulý týždeň zverejnila odporúčania, že právo všetkých cestujúcich na vrátenie peňazí z dôvodu koronavírusu má ostať zachované. Náhradné termíny zo strany cestovných kancelárií a iných operátorov cestovného ruchu majú byť pre spotrebiteľov vždy len dobrovoľné.
„Brusel zároveň už formálne varoval Česko, ktorým sa inšpirovali naši zákonodarcovia aj iné krajiny, ktoré zaviedli povinné cestovné poukazy, že takýto zákon je v rozpore s platnou legislatívou EÚ,“ priblížila Čakovská s tým, že inšpiráciu mohlo Slovensko radšej hľadať v dánskom modeli pomoci.
Zachovanie práv cestujúcich
S.O.S. je jednoznačne za zachovanie práv cestujúcich v súčasnej podobe bez zmeny a podľa odporúčaní EK, aby všetci cestujúci mali právo žiadať aj dostať svoje peniaze späť.
„Je potrebné zároveň rýchlo nájsť spôsob aplikácie systému dostupných pôžičiek pre podnikateľov v cestovnom ruchu, aby mohli vyplatiť spotrebiteľov, ktorí chcú a spĺňajú zákonné kritériá. A treba sa zapojiť aj do bruselských rokovaní o Európskom núdzovom fonde cestovného ruchu (European Travel Emergency Fund) a nastaviť jeho fungovanie aj u nás,“ uviedla Čakovská.
Zároveň je podľa nej nutné reflektovať odporúčania EK o dobrovoľných cestovných poukazoch a rýchlo vytvoriť aj ponuku dobrovoľných, no atraktívnych poukazov, ktoré si spotrebitelia sami zvolia namiesto vrátenia peňazí.
„Okrem samozrejmého krytia insolventnosti a úpadku cestovného operátora či minimálnej doby platnosti by sa podľa odporúčaní EK tieto cestovné poukazy mohli dať využiť aj v prípade iných ponúk, destinácií. Boli by deliteľné na viacero ciest, prenosné na rodinných príslušníkov či priateľov a bez ďalšieho zvyšovania nákladov spotrebiteľa,“ dodala pre agentúru SITA projektová koordinátorka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov Petra Čakovská.
Agentúra SITA oslovila aj Ministerstvo hospodárstva SR a Slovenskú asociáciu cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
Viac k témam: Ekonomické dopady koronavírusu
Zdroj: Webnoviny.sk – Každý spotrebiteľ má právo žiadať svoje peniaze od cestovných kancelárií za neuskutočnený zájazd © SITA Všetky práva vyhradené.
20. mája 2020