Oživenie hospodárstva krajiny po kríze bolo podľa správy Európskej komisie jedným z najrýchlejších v EÚ, hospodársky rast má naďalej pokračovať a jeho hlavným motorom má byť sektor domácností. Očakáva sa, že verejné investičné výdavky sa zmiernia v dôsledku toho, že čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa vráti na bežnejšie úrovne. Tlmený vonkajší dopyt predstavuje v strednodobom horizonte hlavné riziko poklesu.BRATISLAVA 26. februára (WebNoviny.sk) – Európska komisia zverejnila každoročnú analýzu hospodárskych a sociálnych výziev v členských štátoch Európskej únie. V správe o Slovensku uviedla, že oživenie hospodárstva krajiny po kríze bolo jedným z najrýchlejších v EÚ, hospodársky rast má naďalej pokračovať a jeho hlavným motorom má byť sektor domácností.
Nezamestnanosť má klesnúť pod 10 percent
Rast reálneho hrubého domáceho produktu SR v tomto aj budúcom roku podľa očakávaní presiahne 3 %. Najsilnejším motorom rastu v nasledujúcich rokoch má byť narastajúca súkromná spotreba s prispením priebežného narastania zamestnanosti, výrazného rastu reálnych miezd, nízkych úverových nákladov a pokračujúceho prepadu cien energií.
„Očakáva sa, že verejné investičné výdavky sa zmiernia v dôsledku toho, že čerpanie finančných prostriedkov EÚ sa vráti na bežnejšie úrovne, no ich vplyv na celkové investície bude pravdepodobne kompenzovať silnejšia aktivita v oblasti súkromných investícií hlavne zo zahraničia. Tlmený vonkajší dopyt, a to aj po produkcii rozsiahleho slovenského automobilového priemyslu, predstavuje v strednodobom horizonte hlavné riziko poklesu,“ vyplýva zo správy komisie o SR.
Trh práce podľa komisie zaznamenal cyklické zlepšenie. Miera nezamestnanosti má v budúcom roku ďalej klesnúť na úroveň pod 10 %, čoho príčinou bude silný hospodársky rast.
„Štrukturálna nezamestnanosť však naďalej predstavuje kľúčový problém, keďže je prejavom rozsiahlych geografických rozdielov v podmienkach na trhu práce, ktoré sprevádza nízka mobilita pracovnej sily. Neuspokojivé výsledky v oblasti vzdelávania a nerovnosti súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú zásadnými prekážkami pri budovaní ľudského kapitálu, čo môže potenciálne spôsobiť dominový efekt vo vzťahu k úrovniam zručností a rastovému potenciálu,“ upozorňuje komisia.
Výzvou je sektor zdravotníctva
Zatiaľ čo slovenské hospodárstvo je podľa správy vysoko integrované do globálnych hodnotových reťazcov, produkcia je koncentrovaná len v niekoľkých sektoroch a regiónoch. Slovensko dosiahlo obmedzený pokrok pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2015.
„Zníženie miery vyhýbania sa daňovým povinnostiam je významné, chýba však celková stratégia v oblasti daňovej disciplíny. Opatrenia na boj proti daňovým podvodom prispeli k zlepšeniu výberu daní, no výpadky príjmov z DPH sú naďalej vysoké,“ vyplýva zo správy o Slovensku.
Ďalšími výzvami pre krajinu sú, že sektor zdravotnej starostlivosti naďalej čelí problémom dlhodobej udržateľnosti a zlepšujúci sa trh práce sa nepremietol do výrazne nižšej úrovne dlhodobej nezamestnanosti. „Systém vzdelávania je nedostatočne zameraný na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu Slovenska,“ uviedla ďalej komisia.
Miera uverejňovania oznámení o vyhlásení verejného obstarávania je vysoká, ale systém verejného obstarávania stále vykazuje nedostatky. „Hospodárska súťaž je naďalej obmedzená vzhľadom na časté využívanie mimoriadnych postupov bez výzvy na predloženie ponuky alebo tendrov, ktorých technické špecifikácie sú šité na mieru konkrétnemu uchádzačovi,“ uvádza sa ďalej v správe.
Napriek politickému úsiliu podľa komisie stále platí, že administratívne a regulačné prekážky škodia podnikateľskému prostrediu. Atraktívnosť stredoslovenského a východoslovenského regiónu pre súkromné investície trpí v dôsledku problematickej infraštruktúry. Výzvou je aj nízka energetická účinnosť a prinízke oceňovanie prírodných zdrojov.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
27. februára 2016