Brazílsky sen či klamár Lochte, aj o tom bola olympiáda

Agentúra SITA na základe podkladov z AP aj internetových zdrojov zozbierala niektoré z momentov, ktoré sprevádzali boje o medaily v Riu, resp. sa udiali v zázemí olympijského diania.RIO DE JANEIRO 22. augusta (WebNoviny.sk) – Práve skončené Hry XXXI. olympiády v Riu de Janeiro priniesli počas vyše 16 dní bojov o medaily, česť a slávu veľa nezabudnuteľných okamihov, ktoré natrvalo zostanú v pamäti och aktérom ako aj fanúšikom z celého sveta.

Agentúra SITA na základe podkladov z AP aj internetových zdrojov zozbierala niektoré z takýchto zaujímavých momentov, ktoré sprevádzali boje o medaily v Riu, resp. sa udiali v zázemí olympijského diania.

Multimedailisti

Fenomenálny americký plavec Michael Phelps opäť získal na olympijských hrách spomedzi jednotlivcov najviac zlatých medailí (5) a ich celkový počet zvýšil na 23. Zároveň druhýkrát povedal súťažným bazénom zbohom („Je čas venovať sa rodine a trojmesačnému synovi.“) História Phelpsovi patrí absolútne právom, ale na hrách v Riu boli aj ďalšie skvelé osobnosti. Jamajský blesk Usain Bolt dovŕšil tri víťazné hetriky, sám sa nazval legendou a prirovnal sa k historickým postavám, akými sú futbalista Pelé či Muhammad Ali. Štyri zlaté si v Riu vyplávala Američanka Katie Ledecká, ktorá je hviezdou bazénov budúcnosti. V ničom za ňou nezaostala ďalšia tínedžerka Simone Bilesová, ktorá si už niekoľko rokov podmaňuje gymnastické pódiá na celom svete. Obe tieto mladučké športovkyne môžu v budúcnosti pokojne zvýšiť počet olympijských medailí na dvojciferný počet.

Najväčší akt fair play

Pred rozbehmi na 5000 m sa vzájomne nepoznali, ale po nich ich spoznal celý športový svet. Novozélanďanka Nikki Hamblinová po vzájomnej kolízii a páde na rameno zhruba 2000 m pred cieľom už chcela preteky vzdať. Američanka Abbey D’Agostinová vyviazla navonok bez ujmy, ale namiesto pokračovania v pretekoch počkala, povzbudila plačúcu súperku a pomohla jej na nohy. „To dievča je stelesnenie olympijského ducha. Stretli sme sa prvý raz, neuveriteľná žena,“ vravela v cieli dojatá Hamblinová, ktorá dokončila preteky na 15. mieste za 16:43,61 min ďaleko za časom zaručujúcim postup.

D’Agostinová však dopadla ešte horšie. Postupne sa u nej prejavili následky pádu a teraz to bola ona, kto potreboval pomoc. Hamblinová neváhala a povzbudzovala ju, napokon prišla do cieľa takmer pol minúty pred ňou. Čakala ju s objatím. „Ona mi pomohla ako prvá. Snažila som sa jej to vrátiť. Bola na tom veľmi zle,“ priblížila Hamblinová a záver opísala slovami: „Ani som si neuvedomila, že stále ešte beží. Zaslúži si obdiv, že dokončila.“ D’Agostinová sa po vysiľujúcom finiši neubránila slzám. Ich fotografie z pretekov a z toho, čo sa dialo po nich, keď už Američanka sedela na vozíčku, obleteli svet.

Obrazom: Záverečný ceremoniál olympiády v Rio de Janeiro

Najväčšie ľudské zlyhanie

Američan Ryan Lochte je 12-násobný olympijský medailista, ale v Riu de Janeiro v jednom prípade ľudsky zlyhal natoľko, že si to všimol celý svet. Vymyslel si príbeh o tom, že spolu so svojimi kolegami z tímu boli okradnutí pri lúpežnom prepadnutí, čo brazílski vyšetrovatelia vyvrátili. Nemusel byť za vandala, keby udalosť z čerpacej stanice v Riu de Janeiro sám nezveličil a správal sa o niečo dospelejšie. Napokon priznal vlastné chyby. Zostal však verný svojej verzii, že pracovníci bezpečnostnej služby na neho a troch jeho kolegov z tímu mierili strelnými zbraňami a prinútili ich zaplatiť za škodu, ktorú napáchali, keď násilím otvorili zamknuté dvere na toalete.

„Ide o uhol pohľadu. Buď to nazvete krádežou, alebo vydieraním, ťažko povedať. V každom prípade tam bola zbraň namierená na nás s tým, aby sme zaplatili,“ povedal Lochte. Lochte neskôr poskytol interview aj brazílskej stanici Globo a ešte raz sa ospravedlnil za svoje správanie: „Brazília si to nezaslúžila. Je mi veľmi ľúto, že som svojou nezrelosťou napáchal toľko rozruchu.“

Najväčšie prekvapenia

Prekvapenia sa v športe dejú bežne a platí to aj pre olympijské hry. O jedno z najväčších sa postaral Singapurčan Joseph Schooling. Pred ôsmimi rokmi si ako 13-ročný od Phelpsa ostýchavo pýtal fotku s podpisom, teraz v Riu mu uštedril jedinú prehru – na 100 m motýlik. Ázijčan, ktorý na klubovej úrovni reprezentuje Texaskú univerzitu, zdolal Phelpsa v Riu hneď dvakrát. Prvý raz sa mu to podarilo v rozplavbe, kde mu nadelil 19 stotín sekundy. V semifinále sa potom nestretli, ale vo finále to bolo poriadne peklo vo vode. Schooling dohmatol v olympijskom rekorde 50,39 s a odstup 75 stotín sekundy od tria Phelps, Le Clos a Cseh bol najvyšší v tejto disciplíne na OH od roku 1972 a čias iného amerického fenoména – Marka Spitza. Na medailovej ceremónii sa Schoolig naklonil k Phelpsovi a pošepol mu. „Počuj, kamoš, to je šialenstvo, čo sa stalo.“ A veľký Phelps odvetil so smiechom: „Ja viem.“

Prekvapenia sa nevyhýbali ani tenisovému turnaja v Riu. Azda najväčšie priniesla ženská dvojhra. Keď sa tenistka Mónica Puigová postavila na najvyšší stupienok a zahrali jej portorickú hymnu, premohli ju slzy. Po jej boku sa pri spoločnom fotení usmievali grandslamové šampiónky Petra Kvitová a Angelique Kerberová. Prvú menovanú poslala do súboja o bronz a druhú obrala o zlato. Celkový triumf 22-ročnej Portoričanky, ktorej v rebríčku patrí až 34. priečka, je najväčším prekvapením olympijských turnajov odvtedy, čo sa tenis v roku 1988 vrátil do ich programu.

Obrazom: Otvárací ceremoniál letnej olympiády v Rio de Janeiro

Najnečakanejší rekord

Explózia či masaker v dráhe číslo osem. To boli len niektoré z prvých ohlasov na senzačný svetový rekord v podaní Juhoafričana Wayda van Niekerka na 400 m v olympijskom finále v Riu de Janeiro. Dvadsaťštyriročný rodák z Kapského Mesta ním vymazal z líderskej historickej pozície „neprekonateľného“ Američana Michaela Johnsona. Jeho čas 43,18 s bol v platnosti od majstrovstiev sveta v Seville v roku 1999. „Svetový rekord a z ôsmej dráhy? Bože môj… To bol ale masaker, čo predviedol Van Niekerk. Nikdy som nevidel niečo také na 200 alebo 400 m. Budem v poriadku a život pôjde ďalej. Van Niekerk sa však zajtra zobudí a uvedomí si: ´Áno, dal som to´. Poznám ten pocit,“ uviedol v reakcii na svetový rekord Michael Johnson, jeho predchádzajúci držiteľ, podľa BBC.

Van Niekerk počas svojho jednokolového „zbesilého“ šprintu po dráhe Olympijského štadióna v Riu ani na okamih nezahliadol nikoho zo svojich súperov. V najmenej výhodnej ôsmej dráhe na to nemal šancu. Rybník favoritom Kiranimu Jamesovi a LaShawnovi Merrittovi vypálil už po druhý raz, lenže pred rokom na MS v Pekingu z toho bol „iba“ africký rekord 43,48 a potom nevoľnosť a návšteva nemocnice. Teraz kontinentálne maximum vymenil za historické a v cieli sa tváril, akoby sa nič nestalo. „Myslel som si, že ma niekto bude naháňať. V závere som sa cítil osamotený,“ uviedol Van Niekerk v cieli.

Najúspešnejší pár(y)

Američan Ashton Eaton a Kanaďanka Brianne Thiesenová alebo Briti Jason Kenny a Laura Trottová? To sú dva páry, ktoré by zrejme vyhrali interné preteky v spoločnej úspešnosti na OH v Riu de Janeiro. Eaton a Thiesenová sú majstri v atletickej všestrannosti, Kenny a Trottová zasa na cyklistickej dráhe. Eaton obhájil olympijské zlato z Londýna v desaťboji a jeho manželka pridala v sedemboji bronz. Kenny ovládol šprint, keirin a bol aj súčasťou zlatého tímu Veľkej Británie v tímovom šprinte a jeho priateľka Trottová pridala zlato z omnia a stíhacích pretekov družstiev. „Jasné, že by som ju miloval do zbláznenia, aj keby na bicykli za nič nestála, ale to nie je jej prípad,“ zasmial sa Kenny v odpovedi na otázku, či chodí s Trottovou len preto, že je rovnako skvelá na dráhe ako on.

Odporúčame:

Slovenská špička predviedla, na čo má, jednotkou Tóth

Top výroky z OH 2016 vás pobavia, perlili aj Phelps s Boltom

Michael Phelps je najúspešnejším športovcom olympiády v Riu

Thomas Bach označil OH 2016 za úžasné v nádhernom meste

Olympiáda v Riu je minulosťou, oheň zahasil tropický lejak

Najlepšia odpoveď na veľkohubosť

Topfavoritky na víťazstvo v ženskom futbalovom turnaji Američanky neprešli cez štvrťfinále. Môžu za to Švédky, ktoré ich po skvelom defenzívnom výkone vyradili na strely zo značky pokutového kopu 4:3. V riadnom hracom čase sa súboj skončil 1:1. Americká brankárka Hope Solová to znášala veľmi ťažko a po zápase povedala: „Hrali sme proti tlupe zbabelkýň. Lepšie družstvo dnes neuspelo. Som o tom skalopevne presvedčená.“ Konfrontovaná trénerka Pia Sundhageová na nechutnú narážku ako z veľkej knihy: „Je v poriadku byť za zbabelca, ak ste zvíťazili.“

Brazílsky sen

Keď futbalista Neymar premenil v záverečnom rozstrele vo finále proti Nemcom na slávnej Maracane svoj pokus, splnil želanie miliónov Brazílčanov o historickom zlate z olympijského turnaja mužov. Rovnako emotívne Brazílčania prežívali triumfy svojich volejbalistov či plážových volejbalistov, ale jedno individuálne víťazstvo čnie nad všetky ostatné. Džudistka Rafaela Silvová ovládla kategóriu do 57 kg, keď vo finále zdolala Sumijú Dordžsürenovú z Mongolska.

Na tom by nebolo nič mimoriadne, keby sa víťazka nenarodila v jednom z najchudobnejších slumov na predmestí Ria, kde jej rodina žije dodnes. Na ramene má nová olympijská víťazka vytetovanú veľavravnú vetu: „Len Boh vie, čím všetkým som si musela prejsť, kým som sa dostala až sem.“ Silvová po zisku zlatej medaily povedala: „Som bojovníčka a to doslova. Ak by som ňou nebola, možno by som tu už nebola.“

Vybučaný uslzený Francúz

Francúz Renaud Lavillenie zrejme netušil, že počas slávnostného odovzdávania medailí po súťaží žŕdkarov na olympijských hrách v Riu de Janeiro si poplače. Nie však z dojatia, ale ľútosti. Svetový rekordér Lavillenie sa po skončení olympijského finále verejne posťažoval na správanie brazílskeho publika, ktoré bučalo pri jeho pokusoch. Domácich divákov tým zjavne neumravnil, skôr ešte viac popudil proti sebe. Strieborný Francúz síce neskôr stiahol svoj výrok o najhorších prejavoch divákov od OH 1936, ktoré boli poznačené Hitlerovou propagandou, ale Brazílčania mu nezostali nič dlžní ani počas odovzdávania medailí. Jeho dekorovanie striebrom opäť sprevádzalo hromadné bučanie tribún.

Nepomohli ani gestikulácie zlatého Brazílčana Thiaga Braza da Silvu. Bolo to také nepríjemné, že Lavillenie sa v istom okamihu neudržal a po tvári mu začali stekať slzy. Plačúceho Francúza vzápätí začali utešovať zlatý Brazílčan, ako aj legenda skoku o žrdi, Ukrajinec Sergej Bubka, ktorý odovzdával medaily najlepšiemu triu. „Dlho som sa držal, ale nakoniec som už nemohol. Očakával som opäť piskot, ale šokovalo ma, aké to bolo znova násilné zo strany divákov. Ak Brazílčania nevedia uznať nikoho okrem svojich športovcov, nemali by organizovať olympijské hry,“ uviedol Lavillenie.

Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.

22. augusta 2016